Choď na obsah Choď na menu
 


Habera sa Cmorika nebojí, želá mu úspech

 

Pavol Habera vydal sólovú novinku - album To sa stáva. Jemu sa opäť stalo, že predaj nosičov dosiahol hranicu Zlatej platne.

Autor: Universal Music

 

Nebojí sa teda známy slovenský spevák, že ho prevalcuje jeho "žiak" zo Superstar? "Toto naozaj neriešim. Myslím si skôr, že triasť by sa mali iní. Nebudem mať problém s tým, keby Peter teraz vyhrával Slávika alebo päť rokov predával viac nosičov ako ja. To je len dobre, nech predáva," hovorí stoicky Habera. "Pre mňa je dôležité, aby som predával svoje stále množstvo, ktoré sa mi doteraz vždy darilo. Aby ľudia chodili na moje koncerty tak, ako chodili doteraz. Ale čo narobím s tým, keď aj náhodou nebudú? Musím sa snažiť skladať také pesničky, aby si prišli vypočuť aj mňa. To je celé," dodáva na vysvetlenie.

"Čím viac kvalitných interpretov bude na Slovensku, tým lepší efekt to bude mať na úroveň domácej hudby a konkurenčné prostredie. Hudobníci sa budú snažiť robiť stále lepšie veci a to je pre poslucháča najlepšie," myslí si spevák, ktorého pilotný singel Od lásky závislí z nového albumu patrí k najhranejším slovenským skladbám v rádiovom éteri.

Kvalita hudby je pritom podľa Haberu určujúcim znakom pre úspech interpretov. A podobne zmýšľa aj o finalistoch zo Superstar. "My sme tak malá krajina, že aj keď sa uchytia len dva produkty zo speváckej súťaže, je to úspech. A na druhej strane si myslím, že mnoho z deciek, ktoré boli v Superstar, ešte majú čas. Ľudia si ich zapamätali a keď prídu aj o rok o dva s dobrými pesničkami, majú šancu na úspech," tvrdí Habera.

"Vezmite si takého Martina Kelecsényiho. Vypadol ako prvý, ale jeho pesnička Musím už ísť bola asi najúspešnejšou skladbou z prvej série Superstar. Možno mu trochu pomohli Vyvolení, ale podstatné je, že tá skladba je dobrá. Všetko je o pesničkách," myslí si porotca známej speváckej súťaže.

________________________________________________________________________________________-

Habera: Prvých päť rokov v kapele si vôbec nepamätám



Je to už dvadsať rokov, čo sa mladý spevák z Brezna Pavol Habera pridal k martinskej skupine Team, aby začali víťazné ťaženie po celom Československu. Team je asi najmladšia slovenská kapela, ktorá ešte stihla federálnu slávu.

Čo predchádzalo albumu Team 3?

Do kapely som nastúpil na jeseň v roku 1987. Predtým som rok nemal čo robiť, lebo skončila skupina Avion, kde som spieval. Už som aj rozmýšľal, že sa začnem živiť ako ekonomický inžinier, čo som vyštudoval. Ale prišla ponuka od Teamu.

Team už bola hotová kapela, ale chýbala v nej spevácka osobnosť.

Hlavne chýbalo prepojenie medzi hudbou a spevom. Spieval Milan Dočekal a je zlé, keď je spevák priviazaný za klávesový nástroj, to sa naozaj ťažko komunikuje s publikom. Navyše, vtedy bola v móde pódiová teatrálnosť, dnes kapely vystupujú civilnejšie.

Keď som prišiel do kapely, začalo to fungovať hneď. Keby to tak nebolo, možno zo spolupráce nič nebude, lebo nie som veľmi trpezlivý typ. Aj sláva prišla rýchlo. Pamätám si, že keď sme robili v Brne autogramiádu na prvú platňu, predali sme priamo tam desaťtisíc LP platní. Za dve hodiny sme mali platinový album podľa dnešných kritérií. Vtedy bola okolo nás naozaj veľká hystéria. Myslím, že aj vďaka nej je Team stále populárny a aj v Česku. Nám to samozrejme prekážalo, ale bez hystérie sa nemôže vytvoriť základňa "ultras", oddaných fanúšikov, ktorí v tom vychovávajú aj svoje deti. Dnes na nás chodia mamičky s deťmi a spolu spievajú Reklamu na ticho.

Čo bol podľa vás hlavný dôvod, prečo Team tak rýchlo zarezonoval?

Príťažlivé pesničky a to, že sme na koncertoch zneli dobre. Ľudia naživo dostali to, čo poznali z platne. Je to možno staromódny názor, ale podľa mňa by muzikanti mali vedieť hrať a speváci spievať. A asi sme boli ľuďom sympatickí, lebo sme boli a aj sme úplne obyčajní, jedni z nich, chalani z Martina a Brezna. Nebol rozdiel medzi nami na pódiu a divákmi pod pódiom. Toto ľudia vycítia.

Aký je podľa vás tretí album, čím je špecifický?

Ja ani neviem. My sme to nejako nestihli vnímať. V tom čase sme hrali dvesto až dvestošesťdesiat koncertov ročne a popri tom sme ešte zaliezli do štúdia a nahrávali. To bola taká rýchlosť, že si prvých päť rokov Teamu vôbec nepamätám. Akurát viem, že tretí album po prvýkrát robil zásadný zvukár Ivan Jombík. Čo sa týka pesničiek, také sa podarili a ak to vyšlo, je dobre. Julo Kinček vždy tvrdil, že tretí album je pre kariéru kapely podstatný.

Je to úplne iná situácia ako pri debute, alebo pri druhom albume. Debut vznikne z nápadov, ktoré môžu dozrievať aj dlhý čas a druhý album tiež ešte môže čerpať z rezerv a prvotnej energie. Keď je kapela úspešná, tretí album vzniká vo veľkom zhone.

Napríklad pesnička Severanka vznikla pred koncertom na zvukovej skúške. Držím ti miesto sme zasa skladali tak, že Julo doniesol ten refrén a ja som dorobil verzie a zvyšok kapela. To je čaro kapelovej spolupráce.

Ale ako jediný autor je uvedený Kinček.

My sme to brali tak, že kto donesie prvý nápad, je autorom. Nemáme s tým najmenší problém.

Tretí album exkluzívne otextoval Daniel Hevier, Peter Uličný sa vytratil. Prečo?

Ani neviem. Asi nestíhal. Oni sú obidvaja takí lajdáci, že mi niekedy faxovali texty rovno do štúdia, keď už som stál za mikrofónom. Dostal som papier a rovno som to naspieval. A to nebolo tak ako teraz, že mám vlastné štúdio. Štúdio sme si museli pekne krásne objednať. Aj keď je pravda, že v tých časoch sme už s veľkým Opusáckym štúdiom nemali problém a dostali sme ho vždy, keď sme to potrebovali a bolo voľné. Inak, prvý album sme nahrali vďaka tomu, že Elán odriekol nahrávanie, lebo nemali pesničky, tak ich termín dali nám.

Ako ste pripravovali albumy?

Vždy sme mali asi dvojtýždňové sústredenie v Martine, s Julom Kinčekom a textármi, urobili sme pesničky a vzápätí sme ich nahrali. Nerobili sme s tým drahoty. Boli sme veľmi rozohratí a rozospievaní. To je ako v športe. Ak športovec riadne trénuje, tak je dobrý. A my sme trénovali denne. Našimi tréningmi boli koncerty. Julo Kinček ako producent určoval spolu s nami smer, akú bude mať pesnička formu a štruktúru. O aranžmány sme sa väčšinou starali my a Julo povedal len či sa mu to páči alebo nie. Aj to je veľmi dôležité. Mal odstup a prax a vedel citlivo povedať zásadné veci. Vždy na rovinu, čo ma niekedy aj štvalo, ale jeho názor si vážim.

Keď niekto povie, že Team je minulosť, reagujete veľmi prudko. Je to teda živá, súčasná kapela?

Na Slovensku sme naozaj dlho nehrali. No medzitým sme absolvovali turné po Čechách, kde sme mali na jednom koncerte možno toľko divákov ako iné kapely na celom turné. Mŕtva kapela je taká, čo nerobí nové veci. My nahrávame nový album, chystáme turné. Keď to budeme chcieť skončiť, tak to povieme sami. Ale nie ako iné kapely, pre ktoré sú vyhlásenia typu - toto je posledné turné pred rozpadom - len obchodný ťah. To je neférové.

Nekonkurujú Teamu vaše sólové projekty?

Netajíme sa, že s tým kapela mala problém, a úspešnosť mojich projektov možno uberala Teamu silu, ale ja som bol na turné so svojimi vecami len dvakrát. Team je pre mňa prvoradá kapela, rozumieme si. Tá pauza bola asi potrebná. Od roku 1987 sme boli sedem rokov spolu na hoteloch dvestopäťdesiat dní v roku. Už sme sa mali plné zuby.

Aký bude nový album?

Popový. A snažíme sa, aby tie veci zneli moderne.

Začína tretí ročník SuperStar a tradične budete v porote. Médiá vás nazývajú katom. Ste kat?

Nemyslím si, že som kat. Akurát hovorím svoj názor. Na to ľudia asi neboli na obrazovkách zvyknutí. Myslím si, že som rovný človek a aj hovorím rovno.

Stalo sa vám niekedy, v minulých ročníkoch, že ste si povedali "toto som prehnal"?

Ja to dodatočne neriešim. Pri hodnotení sa snažím ľudí neuraziť a hovorím len o schopnosti byť alebo nebyť spevák. Veľmi rád pochválim, keď niečo stojí za to. Je veľmi ťažké pristupovať k tomu zodpovedne, aby nevypadol spevák, ktorý stojí za to.

Keď niečo z bývalých účastníkov SuperStar nahrá niečo dobré, máte dobrý pocit, že ste mohli byť pri tom?

Je to super pocit. Aj keď ja na tom nemám veľkú zásluhu. Len som divákom povedal, že toto je človek, ktorý vie spievať. A oni možno na základe toho spozorneli a začali ho vnímať.

__________________________________________________________________________________________________________________________________________

Ďalšie dieťa nebude

 
 
Česká rodáčka patrí k najpopulárnejším českým modelkám vo svete. V modelingovej brandži sa zaradila medzi elitu, trikrát zdobila titulnú stránku prestížneho časopisu Sports Illustrated, dlhý čas bola tvárou sexi spodnej bielizne Victoria´s Secret, na módnych mólach predvádzala šaty najznámejších návrhárov a nafotila stovky reklamných kampaní.

Popri tom zvláda starostlivosť o rodinu a neustále pendlovanie medzi Prahou a New Yorkom. Jednoducho (Haberova) superžena!

Neambiciózna a úspešná Daniela Peštová sa vo vodách profesionálneho modelingu pohybuje už celých sedemnásť rokov a dodnes je žiadaná rovnako ako v zlatej ére supermodeliek. Na svoju kariéru sa však pozerá s nadhľadom a svoj atraktívny džob očividne zbytočne neprežíva.

„Modeling je super práca, robím ju veľmi rada... So svojou kariérou som absolútne spokojná. Na to, ako málo som do nej investovala, sa mi toho veľa podarilo," prezrádza. To, ako v pohode až ľahkovážne svoju prácu naozaj berie, dokumentuje konkrétnym príkladom. „Odmietla som veľa pracovných ponúk, ktoré mohli moju kariéru posunúť iným smerom. Dnes už napríklad viem, že talianske Vogue sa neodmieta, ale pred pätnástimi rokmi som sa na to necítila, nepripadalo mi to dôležité. Jednoducho, nechcelo sa mi ísť niekam na safari do Afriky a dať sa z tohto dôvodu miliónkrát očkovať," priznáva bez okolkov Peštová svoj fl egmatický postoj ku kariére.

Rovnako sa netají faktom, že nikdy vlastne nedosiahla najvyššiu modelingovú métu, akú mohla - neobjavila sa na titulke najprestížnejšieho módneho časopisu na svete, fashion Biblie, amerického magazínu Vogue. Prečo sa to krásnej Daniele, ktorá zdobila predné strany mnohých iných vychytených časopisov, nepodarilo? „Modeling je tiež veľmi o politike a o tom, byť v správny čas na správnom mieste," zdôvodňuje jednoducho a úprimne.

Z Veľkého jablka do Matičky stovežatej
Pred nejakým časom sa Daniela Peštová spolu s Paľom Haberom a s deťmi Yanickom a Ellou Joy presťahovala z New Yorku do rozľahlej vily na okraji Prahy. České médiá sa zhodovali, ako sa Daniela týmto krokom musela kvôli Haberovi obetovať. Ani jeden z nich sa totiž netajil nezhodujúcimi sa názormi na adresu New Yorku. Kým Peštová Veľké jablko úprimne milovala, mala tu zázemie, žila si v pohodlí a mesto považovala za svoj skutočný domov, Pali nebol New Yorkom až taký nadšený. Jeho charakteristika mesta väčšinou pozostávala zo slov: špinavý, veľký, hlučný, nebezpečný, s nedýchateľným vzduchom.

Okrem toho nie je žiadnym tajomstvom, že slovenská spevácka star sa nemohla v Amerike realizovať inak než starostlivosťou o deti a kariéra jej za veľkou mlákou žiadna nehrozila. Dnes sa však zdá, že Daniela sa do Prahy tešila rovnako ako Pali a na New York nebola až taká upnutá, ako sa popísalo. To však neznamená, že by jej americké veľkomesto nechýbalo.

„Najprv som bola nadšená, že som sa vrátila. Potom som si chvíľu hovorila: Panebože, čo som to urobila? Ale pred pár mesiacmi sme boli v New Yorku s deťmi a pripadal mi taký rušný, hlučný a špinavý, že som si zaspomínala na „zlatú Prahu". Je rozdiel, keď je tam človek sám kvôli práci a nemusí sa o nič starať, ako keď sa snaží natlačiť kočík do taxíka alebo zísť do metra," porovnáva Peštová, momentálne nadobro usadená v Českej republike.

Doma u topmodelky a rockera
Nie je žiadnym tajomstvom, že Daniela Peštová sa s Paľom Haberom spoznala priamo pred našimi zrakmi - obaja totiž pred pár rokmi moderovali súťaž Elite Model Look (česko-slovenské finále) v Prahe. Po tomto prvom stretnutí, ktoré malo výlučne pracovný charakter, medzi spevákom a modelkou rýchlo preskočila iskra a veľká československá love story sa mohla začať.

Keďže Daniela bola v tom čase usadená v New Yorku, kde na ňu každý deň čakali lukratívne pracovné ponuky, Pali za ňou musel lietal, ako často sa dalo. Zo vzťahu sa onedlho narodila jediná dcéra dvojice Ella Joy Anna Peštová Habera, dnes päťročná blonďavá slečna plná energie, rozprávajúca rovnako dobre po anglicky, po česky a po slovensky. Z predchádzajúceho vzťahu s podnikateľom s talianskymi koreňmi má Daniela syna Yanicka. Paradoxne, keď sa Pali a Daniela spoznali, netušili o tom druhom nič a už tobôž nevedeli, že jeden je legenda česko-slovenskej hudobnej scény a druhá vo svete žiadanou topmodelkou.

„Ja si dobu, keď bol Team na vrchole, vôbec nepamätám, minuli sme sa. Keď sme sa zoznámili, tak mi meno Habera nič nehovorilo, rovnako ako jemu nehovorilo nič to moje, pretože u nás nie som príliš známa. Vzájomne sme o sebe nevedeli nič, čo je asi dobre, pretože keby som ho poznala v šortkách a s dlhými vlasmi, asi by sme sa dokopy nedali," spomína Daniela s úsmevom. A vzápätí spravodlivo dodáva, že ani dnešný Paliho cool štýl nie je jej dielom. „Našťastie, k tomu došiel sám. Všetci títo chlapíci sa nakoniec ostrihali, zbavili sa trvalej ondulácie a začali nosiť dlhé nohavice. Keď som ho stretla, bol z neho už normálny chlap," smeje sa Daniela.

V medziach praobyčajnej, i keď nadštandardnej, normálnosti si dvojica užíva i svoj rodinný život. Žiadne spojenie à la Paris Hilton a Pete Doherty sa u Peštovcov - Haberovcov nekoná. Dvojica žije s oboma deťmi pokojným životom v rovnako pokojnej časti Prahy, obaja sa vnímajú ako bežní partneri, a nie ako dve celebrity pod jednou strechou. „Nevnímam Paľa ako legendu. Náš život je rovnaký ako v každej inej rodine, a aj keď tak Paľo možno nepôsobí, sám sa veľmi vážne neberie. Rozhodne nechodí so zdvihnutým nosom po byte a nevyžaduje aplauz len čo sa objaví pri raňajkách. Nerozoberáme naše kariéry, doma sme normálni ľudia, normálny chlap a ženská, ktorí vychovávajú deti a snažia sa, aby ich život bol čo najkrajší a harmonický," prezrádza nečakane veľa zo súkromia.

Aké je dieťa celebrít?
Z Elly Joy Anny Peštovej Habera, ktorá sa pred piatimi rokmi narodila v New Yorku, je dnes sebavedomá mladá slečna obdivujúca predovšetkým staršieho brata Yanicka a mamine neprofesionálne odspievané uspávanky. Na veľké rozčarovanie hudobne zdatného otca...

„Kedysi dávno Paľo spieval na dobrú noc mne. Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú! Teraz spieva dcére, ktorá však otca odmieta počúvať a radšej by počúvala mňa, čo Paľa doháňa k šialenstvu, pretože jedna z vecí, ktoré neviem, je spievať," bonzuje na partnera Daniela. Okrem toho, Elliška, ako Ellu v Česku volajú, má i ďalšie netradičné záľuby. „Nemá ani jednu bábiku, nehrá sa s nimi. Doma je to samý dinosaurus, pokémon a veci, ktoré odpozerala od bráška."

Apropo, pozdáva sa Daniele predstava, že by sa jej jediná dcéra raz vydala v maminých profesijných stopách? „Elliška je zatiaľ päťročné dieťa. Myslím, že bude mať zdravú dávku sebavedomia, ale poznať, či má sklony stať sa modelkou, to zatiaľ nejde... Modeling nie je zlá vec, takže keby sa ma niekto spýtal, či by som jej to dovolila, určite by som nebola proti. Ale nie v pätnástich rokoch, dieťa musí byť pod kontrolou. Tínedžera plného zmätkov nemôžete pustiť na druhý koniec sveta - a ešte do prostredia, ako je modeling. To je neistý a povrchný svet, ktorý by nemal slúžiť ako vzor mladým ľuďom," kritizuje niektoré aspekty modelingu odborníčka naslovovzatá.

Apropo, netúži sa dvojnásobná mama, ktorá nemá ešte ani štyridsať, nadobro usadiť v pokojnej Prahe a rozšíriť svoju rodinu, kým je to ešte biologicky možné? „Tretiemu dieťaťu by som sa nebránila. Asi by som to však musela presadiť doma, lebo si myslím, že okrem mňa tam už nikto ďalšie dieťa nechce," uzatvára svoju spoveď krásna modelka. Ktovie, či sa jej nakoniec vyťaženého Paliho podarí presvedčiť, aby sa stal otcom ďalšieho „slávneho" dieťaťa. Predsa len, okrem porotcovania v SuperStar Habera pripravuje nové cédečko, pretože Team bude oslavovať dvadsiate výročie vzniku, a Paľo vyráža s kapelou na veľké turné.

_______________________________________________________________________________________________________________________________________

Nový a mladší Pal'o Habera! Plastika, nebo zázrak?

 

Paľo na pětačtyřicet opravdu nevypadá.

   Slovenský muzikant Paľo Habera v dubnu oslavil pětačtyřicátiny, ale stále vypadá jako mladík. Nabízí se otázka, zda má tajný recept proti stárnutí, nebo navštívil kliniku plastické a estetické chirurgie?!

„Paľo má určitě facelifting (chirurgický zákrok, který řeší problematiku projevů stárnutí obličeje a krku). Když jsem s ním hrála před rokem a půl v Mušketýrech, tak měl daleko víc vrásek," prohlásila jedna z hereček Divadla Broadway na fotbalovém utkání muzikálových hvězd v Průhonicích.

A zřejmě není daleko od pravdy. Paľo, který žije s topmodelkou Danielou Peštovou, je až přehnanou péčí o svůj vzhled vyhlášený. Není žádným tajemstvím, že si už několik let přibarvuje vlasy.

Na druhou stranu, proč ne. Ve světě je to úplně normální a mezi slavnými muži u nás rozhodně není první.

Obličej si nechal trochu „povytáhnout" lamač dívčích srdcí Sagvan Tofi, spadlá víčka plastičtí chirurgové opravili Jiřímu Langmajerovi a rocker Petr Kolář má uměle prodloužené vlasy.

______________________________________________________________________________________________________________________________________

 

 

 

 
Mnohí z jeho okolia sa vyjadrili, že Paľo vyzerá naozaj veľmi dobre a akoby vôbec nezostarol. České bulvárne denníky sa tomuto "problému" začali intenzívne venovať a tvrdia, že bývalý zlatý slávik si určite dal urobiť lifting tváre.

Spevák sa k tejto téme vraj veľmi nevyjadruje, ale je otázne, či by sa vôbec priznal. Popri krásnej a mladej manželke Daniele Peštovej, ktorá žije zo svojej krásy sa možno Habera veľa naučil a začal o seba dôkladnejšie starať.

Nie je nič nezvyčajné, že aj chlapi si v posledných rokoch potrpia na svoj výzor a nechávajú vyhladzovať vrásky. Príkladom je metrosexuál David Beckham, ktorý spolu s Victoriou už takmer nevedia čo od radosti. Každý deň dokážu verejnosť šokovať!

Paľo Habera samozrejme ani z ďaleka nepripomína svetového futbalistu Beckhama, ale na také malé Slovensko nie je ani dodnes každodenným javom plastická operácia mužov. Je teda Palino krajší po plastike, alebo bola k nemu príroda naozaj neuveriteľne mierna?
_____________________________________________________________________________________________________________________________________Pred každým turné mám strach

 

Drsný porotca, kat spevákov. Tak ho brali mnohí účastníci SuperStar i televízni diváci. On sám tvrdí, že nikoho neurážal. Má Paľo Habera právo takto tvrdo sekať? So skupinou Team vydal desať albumov, vytvoril pár megahitov - Reklamu na ticho, Je to vo hviezdach, Láska, necestuj tým vlakom... Predal viac ako milión nosičov. "Som maximalista," tvrdí. "Aj od mladých chcem maximum. Nech si svoju slávu zaslúžia."

Viacerých súťažiacich v SuperStar ste poriadne "zrezali". Ako by ste zareagovali, keby ste sa ako mladý začínajúci spevák ocitli v SuperStar a nejaký nemilosrdný porotca by vám šprihol: Spievaš falošne ako dve svine? Necítili by ste sa pokorený? Neodradilo by vás to od spevu?
Ale ja som to tiež ako mladý zažil. Dokonca som si vypočul na svoju adresu ešte drsnejšie slová, priam urážku. Keď som po vystúpení zišiel z pódia, od šéfa Slovkoncertu som dostal ohodnotenie: Habera, vy ste dobrý k....! Takí ako on rozhodovali, či sa budete živiť hudbou, alebo nie. Dnes je to iné. O tom, či títo mladí uspejú, rozhodnú ľudia. Buď si ich cédečko kúpia, alebo nie. A keby sa cítili neuznaní, môžu si nahrať cédečko na vlastné náklady a skúsiť sa presadiť. My sme museli čakať, kým nám niekto láskavo dovolí vojsť do štúdia a povolí nahrať cédečko. Teraz odborníci z hudobnej brandže doslova čakajú na príležitosť mladým nahrať platňu. Za socializmu ste boli v milosti alebo nemilosti šéfov rôznych inštitúcií. Veľa talentov bolo zabitých, lebo sa ani nedostali do štúdia. Mňa to ale neodradilo, išiel som si za svojím cieľom a v dvadsiatich šiestich som napokon platňu nahral. Vydržal som čakať osem rokov.

Ak sa chce niekto presadiť, musí byť podľa vás silná osobnosť a zniesť aj najtvrdšiu kritiku?
Jasne. Ale ja ich neurážam, hovorím im veci o spievaní. Ak niekto robí chyby, nepoviete mu to predsa uhladene, ale: bolo to falošne ako dve divé svine. Takto sa predsa ľudia bežne bavia medzi sebou... len s tým rozdielom, že ja som to povedal do televízie. No a čo! Podľa mňa to, čo Peter Kotuľa predviedol v YMCA v hudbe sedemdesiatych rokov, bolo falošne ako tri divé svine. A pritom sa s Petrom v zákulisí na tom smejeme a je to veľmi sympatický chalan.

Tvrdíte o sebe, že v živote máte rád priamosť, hovoríte veci na rovinu a bez diplomatických príkras, ale mnohí mali pocit - ja tiež - že ste mali úlohu hrať zlého chlapíka. Tak ako v tradičnej detektívke. Lučenič bol dobrý - a vy ten bad guy. Dobre platený, pravdaže.
Rozhodne to nie je nalinkovaná šou. Ak ste si všimli, ja som dobrý chlapec na tých, čo vedia a bad guy na tých, čo nevedia. Nemám rád ľudí, čo nevedia. Pokiaľ sa chcú živiť spevom, musia byť dobrí. Ak má niekto talent, tak ho v ňom vycítim a viem to ohodnotiť. V SuperStar mám pokiaľ ide o spev niekoľko obľúbených ľudí. No všetci sú moji obľúbenci v rámci človečiny. Dokonca aj Miro Jaroš. Len nepochopil, že každý musí vypadnúť a on mal podľa mňa vypadnúť z finálovej jedenástky hneď na začiatku, lebo bol z nich spevácky najslabší. Napokon imidžom speváka, ktorému Habera ukrivdil, ešte veľa získal.

Vraj aj zahraničný supervízor, ktorý dohliadal na to, ako sa SuperStar rozbieha - a poznal aj iné poroty - skonštatoval, že ste poriadne ostrí.
Ale nakoniec priznal, že sú aj krajiny, kde sú porotcovia ešte ostrejší. V Amerike som tri roky sledoval túto šou a tam sa so súťažiacimi nehrali. Dokonca aj keď ostali v súťaži poslední dvaja, nekládli si pred ústa obrúsky. Pokojne som túto prácu mohol využiť vo svoj prospech, byť dobručký porotca na všetkých a zvýšiť si tak popularitu ako spevák. Keď si ale myslím, že niekto nespieva dobre, tak mu to poviem. A keď vidím, ako ho ostatní traja porotcovia šetria, poviem mu to na rovinu. Ale snažím sa aj poradiť im a teším sa, že sú tvárni, zlepšujú sa. Mal som ich jeden deň v štúdiu, keď sme nakrúcali Kým vieš snívať, a tam som videl, akí sú šikovní, čo dokážu.

Prečo si podľa vás pred SuperStar tieto talentované "decká" donedávna nikto nevšimol? Veď Martina Šindlerová, Samo Tomeček majú dva roky kapelu. Aj Peter Konček sa usiluje presadiť už dlhšie. Je to v tom, že na slovenskej hudobnej scéne majú na ružiach ustlané len zavedení speváci a kapely?
Doteraz nemali za sebou silu takého obrovského média, akým je televízia, a ani vlastné pesničky, s ktorými by sa mohli prezentovať. Karaoke dnes vidíte v každej druhej kaviarni. A v rádiách je dosť ťažké presadiť sa, lebo hrajú len istý typ overenej muziky, aby pritiahli poslucháčov.

Ale vy osvedčení máte šancu.
Nesúhlasím s názorom, že zavedení speváci majú u nás na ružiach ustlané. Majú to ešte ťažšie ako noví, neokukaní interpreti. Príkladom je náš posledný singel. Čakali sme, že rádiá ho budú hrať viac. Ale ja nie som ten typ, ktorý by behal do rádií a prosil, aby nás hrali. Hrajú nás, myslím, tak akurát. Najmä preto, že máme silnú ponuku aj starších piesní. A tie novšie? Od nás každý čaká superhit.

A právom, nie?
Nuž, s hitmi je to ťažké. Keby som pesničku Kým vieš snívať naspieval sám, neviem, či by to bol takýto hit. Títo mladí ľudia sú v kurze, majú zaujímavé hlasy. Keby to bolo len v mojom podaní, možno by si v rádiách vzdychli: Ach, Habera, ďalší slaďák.

Teší vás vôbec ešte koncertovanie? Máte v sebe ešte ten drive - ťah presadiť sa - ako majú povedzme niektorí hudobníci starší od vás - Madonna, Mick Jagger? Štyridsiatnici, päťdesiatnici, ba i šesťdesiatnici privádzajú do varu dvadsaťročných.
To sa podarilo pred dvoma rokmi aj nám na turné v Čechách. Hrali sme na vypredaných zimných štadiónoch. Vypredať T-Mobile Arénu po sedemnástich rokoch existencie kapely, to by som prial každému. Zažívame to, akurát v česko-slovenskom meradle. V júni začíname ďalšie turné desiatich koncertov v Čechách. No dávame si pozor, aby sme nevystupovali v deň, keď beží SuperStar.

Ako prijímate kritiku vy?
Som otvorený kritike, nemám s tým problém. Často som na seba ešte náročnejší ako sú kritici. Niekedy si pomyslím po našom koncerte, teda dnes to nebolo bohviečo. Viackrát sme sa s Teamom v šatni dokonca pohádali kvôli tomu, ako sme zle odohrali koncert a - paradoxne - ľudia nás vyvolávali na prídavok. Úspech, to nie je len dokonalá interpretácia, ale aj fluidum, sila pesničiek, oddané publikum.

Ako ste brali kritiku po premiére muzikálu Traja mušketieri v Prahe, kde spievate hlavnú úlohu d’Artagnana? Kritici napísali, že váš výkon bol slabý. Sklamala vaša čeština a ani spevácky ste vraj neoslnili.
Premiéra bola odspievaná v istom kŕči, ako to pri premiérach neraz býva. Pýtal som sa Karla Gotta na problém češtiny. Potvrdil, že vo svete oceňujú, ak spevák spieva rečou krajiny, kde vystupuje. Aj keď to nie je dokonalé. Zvláštne, českým a slovenským kritikom to prekáža. No pre mňa je dôležité, že pri záverečnej klaňačke mám obrovský aplauz od ľudí. A divadlo chce so mnou predĺžiť zmluvu o ďalší rok. Keby som bol slabý, asi by mi to nenúkali. No kritika ma núti rozmýšľať nad tým, či som to naozaj nemohol spievať lepšie. Od premiéry som skúsil nájsť si inú polohu, urobil som zo svojho Gaskonca veselého, trošku pojašeného chlapíka a ľudia to berú.

Mušketieri vyznávali životné motto: Všetci za jedného, jeden za všetkých. Aká je vaša filozofia?
Som tímovo založený, no mojím osobným prístupom po mnohých životných skúsenostiach je: Starajme sa o svoje problémy, neriešme problémy a kariéry iných ľudí. Veľa ľudí zbytočne míňa energiu na závisť a ohováranie.

Janek Ledecký. Michal David. To sú mená spevákov - úspešných autorov muzikálov. Nechystá Paľo Habera hudbu vhodnú pre muzikál?
Čakám na zaujímavé libreto. Rád by som zložil hudbu pre muzikál a spojil pritom modernú hudbu s vážnou. Muzikál, kde by hudbu nahral povedzme osemdesiatčlenný orchester, aby to bolo nádherné, veľkolepé.

Vy by ste hneď chceli formát Andrewa Lloyda Webbera, ktorý zložil muzikály Jesus Christ Superstar, Evita, Cats a ďalšie...
Áno, som maximalista. Preto chcem aj od mladých maximum. Nech si zaslúžia svoju slávu.

Štyri roky ste s vašou partnerkou - topmodelkou Danielou Peštovou - žili v New Yorku. Ako vás ovplyvnil život v Amerike po hudobnej stránke? Nezúčastnili ste sa konkurzu do nejakého muzikálu na Broadway?
Amerika ma nijako neohúrila, život tam ma nezmenil. Hoci som intenzívne počúval hudbu, nezačal som skladať iné pesničky ako dovtedy. A neskúšal som robiť konkurz do nejakého muzikálu. V štyridsiatke by bolo ťažké presadiť sa v svetovej konkurencii. Hoci niektoré veci by som isto zvládol. Vždy, keď som mal prácu na Slovensku alebo v Čechách, ponáhľal som sa domov.

V čase útoku na Dvojičky bola vaša žena v New Yorku. Ako ovplyvnil váš život jedenásty september?
Uvedomil som si pominuteľnosť života. Občas mi napadá, že keď odchádzate z domu, môže to byť posledný raz, čo vidíte svoju rodinu. Môže sa stať hocičo. Nehoda, tragédia... Aj keď idete len na obyčajný nákup, treba sa rozlúčiť, veľmi pekne, aby to nikoho nemrzelo, keby sa niečo stalo. Aby v tej sekunde, v ktorej sa vraj premietne celý život, bolo na konci pekné rozlúčenie.

Na New York máte aj pekné spomienky. Narodila sa vám tam dcéra Ella, ktorá má dva roky. Ako si užívate otcovstvo v štyridsiatke? Je to iné, ako keď ste ako mladý mali dcéru Zuzku?
Určite si to vychutnávam viac, lebo som viac doma. Nie sme nútení hrať toľko, ako keď sme začínali. Som s ňou oveľa častejšie ako som bol so Zuzkou. Vidím, ako sa deti vyvíjajú a je to pre mňa príjemná novinka.

Zuzana dnes žije s mamou - vašou prvou manželkou Naďou Haberovou - v USA. Aký je váš vzťah?
Zuzka je dospelá, študuje, popritom pracuje. Telefonujeme si spolu, akurát by som ju mal rád pri sebe, častejšie sa s ňou vídal a rozprával sa s ňou aj o jej problémoch, mohol jej prípadne pomôcť, lebo takto na diaľku to nie je možné.

V jednom rozhovore ste povedali: Svojej dcérke a synovi nemám čo klamať o živote. Považujete Danielinho syna Yannicka za svojho?
Áno, snažím sa ho vychovávať tak, ako keby bol môj. Nerobím medzi nimi nijaké rozdiely. Chcem, aby bol z neho slušný chalan. Našťastie, je dobrý od prírody, takže až tak veľa práce to nedá. Uvidíme, keď príde puberta. Najmä mám o všetkých troch strach, aby sa im nič nestalo, aby si pri dospievaní nejakým neuváženým krokom nepokazili život. Človek sa zvyčajne upokojí až okolo dvadsaťpäťky, "prúsery" sú už jeho vlastné. Ak rodičia vychovávajú dieťa dobre, už za ne nemôžu, aj keď za ne cítia zodpovednosť. No bude to ich vlastný život, do ktorého sa ja nebudem chcieť pliesť. I keď vždy sa budem o nich báť.

Mnohé manželstvá slávnych ako je vaše bývajú nestabilné, krehké, zraniteľné. Čo robíte, aby váš vzťah vydržal, láska nevychladla?
Nechcite odo mňa odpoveď na túto otázku. Som raz rozvedený a nemám veľmi právo o tom hovoriť. Vážim si náš vzťah a robím všetko preto, aby bol dobrý a pekný, ale recept by odo mňa nikto neprijal. Som posledný, kto by mal o tom hovoriť. To sa musíte spýtať napríklad Paula Newmana, ktorý žije so svojou manželkou Joan vyše päťdesiat rokov.

No zdá sa, že ste dobrý otec rodiny a rodina je teraz vašou prioritou. Vzdali ste sa niečoho v prospech nej?
Ak je pre vás dôležitá rodina, to, čoho sa vzdáte kvôli nej, nie je dôležité, nestojí to za reč.

Pôsobíte ako človek, ktorý už nechce strácať čas zbytočnosťami a venuje sa veciam, ktoré sú podstatné. Je to tak?
Prial by som každému, aby mohol robiť prácu, ktorá ho baví a mať dobrú rodinu, potom sa nezaoberáte malichernosťami. V práci sa mi zatiaľ darí, aj keď s pár kritikami na chrbte. Rodina je v pohode. No moja práca je taká, že možno o pár rokov už nebudem môcť spievať. Možno stratím hlas, alebo z iných dôvodov. Pred každým turné sa bojím, či ľudia ešte prídu, či ich zaujímame ako skupina, či im naše pesničky niečo hovoria. Musím sa zaoberať tým, čo budem robiť ďalej. Myslím na to už od začiatku, že ďalší rok sa nám nemusí tak dariť ako teraz. Čo budem robiť? Možno budem skladať pesničky pre niekoho iného...

Také krásne ako je Když muž se ženou snídá, ktorú ste zložili pre Karla Gotta? Mimochodom, aké to je, keď muž raňajkuje s jednou z najkrajších žien sveta? Mnohí muži by s vami menili.
Je to fajn... až na to, že ja ráno nejem. Ale sme radi, keď sa naše deti dobre naraňajkujú.

Pavol, ako je to s vami a Danielou? Vzali ste sa?
Nie sme manželia. Ale občas sa oslovíme moja žena, môj muž. Je to jednoduchšie a je to aj príjemné. Občas mi napadá, že keď odchádzate z domu, môže to byť posledný raz, čo vidíte svoju rodinu.

_______________________________________________________________________________________________________________________

Paľo Habera: Znesieme aj ďalšiu SuperStar
Ľudia si už zvykli, že nemám problém povedať to, čo si naozaj myslím.

 

Po sérii operácií je už fit, v domácom štúdiu skladá hity na svoj nový album a teší sa z rodiny.

Vaše účinkovanie v druhej sérii SuperStar sprevádzali zdravotné problémy. Ste už fit?

P.H.: Áno, ďakujem za opýtanie, už som v poriadku. Aj mňa prekvapilo, že moje telo sa takto naraz rozhodlo zbaviť všetkých nadbytočných vecí, ktoré sa v ňom nachádzali.

Z obávaného „kata“ ste sa stali miláčikom publika a uznávaným kritikom finalistov. Stretávate sa ešte s nejakými negatívnymi reakciami?

P.H.: Nie, ľudia si postupne zvykli na to, že naozaj nemám problém povedať to, čo si myslím. Snažil som sa vždy vyjadrovať k veci bez ohľadu na to, či tým moja spevácka popularita utrpí, alebo nie. Bolo by pre mňa veľmi ľahké hovoriť len samé pekné slová a využiť ponúknutú šancu na zvýšenie svojej popularity, ktorú každý, kto robí v tejto brandži, potrebuje. Som rád, že som tomu neprepadol.

Ani raz ste nezapochybovali, či na niekoho nie ste príliš tvrdý?

P.H.: Niekomu sa možno moje vyjadrenia zo začiatku zdali tvrdé, ale hodnotil som naozaj len schopnosť spievať. Teší ma, že ľudia čakali na môj názor. Áno, môžem niekoho ,sprdnúť‘ za to, ako spieva, ale vzápätí s ním môžem ísť na pivo. Viem, že nie každý sa narodí s darom živiť sa spevom. Je to hra a ľudia, ktorí sa do SuperStar prihlásili, sa jej systém rozhodli akceptovať aj s tým rizikom, že si odo mňa vypočujú, čo si o ich speve myslím. Snažil som sa len dobre počúvať a pozerať. Preto som tam vlastne bol.

Splnila druhá séria SuperStar vaše očakávania?

P.H.: Určite, objavilo sa pár nových talentov a to je dôležité.

Má Peter Cmorik väčšie predpoklady preraziť na slovenskej hudobnej scéne než jeho predchodkyňa Katka Koščová?

P.H.: Neporovnával by som to týmto štýlom, šancu preraziť má každý z finalistov aj „nefinalistov“ obidvoch ročníkov. Stačí, ak urobia skvelú pesničku.

Sadnete si znova do porotcovského kresla, ak tretiu SuperStar vezme do rúk Markíza?

P.H.: Nehnevajte sa, ale nerád hovorím o niečom, čo nie je aktuálne.

Myslíte si, že by „trojku“ mal robiť rovnaký štáb a účinkujúci, alebo by jej prospela výmena tvárí?

P.H.: Štáb, ktorý pripravoval SuperStar, bol skvelý. Keď sa nárazovo objavil nejaký problém, videl som obrovskú ochotu každého rýchlo ho vyriešiť. Ten program učil aj nás, ako byť viac profesionálmi. Podľa mňa veľmi pomohol aj ľuďom zo Slovenskej televízie. Získali veľké skúsenosti, ktoré určite využijú vo svojom ďalšom živote - od osvetľovačov cez produkciu až po režiséra a účinkujúcich. Ale to, aké tváre a aký štáb bude v ďalšej sérii, rozhodnú tí, ktorí ju budú pripravovať.

Koľko sérií SuperStar podľa vás ešte Slovensko zvládne?

P.H.: S rozumným dávkovaním rozhodne ešte pár pokračovaní. Slováci sú spevavý národ.

Na čo ste sa vrhli po skončení súťaže?

P.H.: Na jeseň musím vydať svoje nové cédečko, takže robím na ňom.

Veľa sa popísalo o vašom pražskom „hrade“. Našli ste tam vytúžené súkromie a úkryt pred ruchom veľkomesta?

P.H.: Áno, ja osobne mám radšej pokoj a súkromie.

Je na prvý pohľad zjavné, že váš dom je príbytkom muzikanta?

P.H.: To si nemyslím...

Čo ste vyhodili pri jarnom upratovaní?

P.H.: Kúsok úlomku z chrupavky kolena a slepé črevo.

V ktorých momentoch si najintenzívnejšie uvedomujete, že žijete s modelkou?

P.H.: Keď sa ma na to spýta nejaký novinár!

Delíte si s Danielou starostlivosť o deti a domácnosť na polovicu?

P.H.: Hlavne si nič nedelíme, ale naše funkcie v rodine vychádzajú prirodzene z pozície muža a ženy, otca a mamy.

Kedy vás má dcéra Ella najradšej?

P.H.: Vtedy, keď som doma...

Do čoho sa v súčasnosti musíte najviac nútiť?

P.H.: Asi do skladania nových pesničiek.

Bude váš nový album „haberovka“ alebo „teamovka“?

P.H.: Tak nad tým nepremýšľam. Ak to budú dobré pesničky, tak je to vlastne jedno.

Kde sa vám najlepšie komponuje?

P.H.: Doma, v štúdiu.

Máte teda štúdio priamo v dome?

P.H.: Áno, pracujem v domácom štúdiu.

Nechcete zložiť nejaký skutočný hit aj pre niektorých finalistov SuperStar, aby nezapadli prachom ako tí vlaňajší?

P.H.: Viete, to je veľmi zložité. Zavolalo mi už pár finalistov, dokonca aj z českej SuperStar, ale každému hovorím to isté - že teraz robím pesničky na svoj album a čokoľvek by som im dal, boli by to vlastne len veci, o ktoré ja nemám záujem a nepovažujem ich za také dobré. A to predsa nechcem, aby som niekomu dal pesničku, o ktorej nie som stopercentne presvedčený. Robiť pre iného speváka je fakt veľká zodpovednosť. Mal som šťastie, že pri skladbách Kým vieš snívať a So mnou môžeš rátať (pre SuperStar) alebo Když muž se ženou snídá (pre Karla Gotta) sa to podarilo.

Prečo teda finalistom SuperStar nepíšu piesne SuperAutori?

P.H.: Nie je to tak, že by u nás neboli dobrí autori, ale myslím si, že väčšina z nich má vlastnú skupinu, alebo oni sami spievajú, a tak si dobré hity nechávajú pre seba. Ale nepredstavujme si to tak ľahko, dobrá pesnička sa nerodí každý deň.

Dostali ste už zaplatené za pieseň použitú v horore Hostel?

P.H.: Ešte nie, ale je to naozaj na dobrej ceste. Máme šikovného právnika a práve prebieha komunikácia medzi obidvoma stranami. Musím si zaklopať. Keď sa to skončí, určite vám dám vedieť.

Čo bol v tomto roku pre vás najväčší horor?

P.H.: Všetko v pohode. Deti máme, našťastie, zdravé, Ellu síce trápi kašeľ, ale hádam sa z toho dostane. Malý je nešťastný, lebo on jediný nebol tento rok chorý a musí chodiť do školy. Ostatné nestojí za reč - aj keď si myslím, že žijeme celkom zaujímavý život.

____________________________________________________________________________________________________________________________________

 

Zomriem!!!

 

Fanúšička Paľa Haberu sa vyhráža smrťou, on jej chce prísť zaspievať na pohreb

30.11.2007


Paľo Habera sa rozhodol z účasti na tohtoročnom Slávikovi ospravedlniť, ktovie však, či svoj zámer nakoniec neprehodnotí. Jedna z jeho fanatických obdivovateliek ho chce za každú cenu vidieť na popredných priečkach diváckej ankety, dokonca sa prostredníctvom internetu vyhráža, že sa zabije, ak jej obľúbenec nevyhrá.

Prišla o zdravý rozum?:

„Ak nepríde, tak ZOMRIEM. Aj keď nevyhrá, ZOMRIEM. Lebo som poslala veľa hlasov Paľovi, aj pod iným menom. To som nemala písať. Ale je to tak,“ znel jeden z mnohých e-mailov, ktoré postavili do pozoru organizátorov tohtoročného Slávika. Dievča, podpisujúce sa menom Mirka, k oslavným ódam na Haberu pripojilo aj invektívy na adresu iných slovenských interpretov. Nie je to však jediný spôsob, akým sa zanietená Miroslava realizuje. Na diskusnom fóre skupiny Team sa ako najoddanejšia prispievateľka vyjadruje k čomukoľvek a kedykoľvek.
Habera sa jej nezvyčajnému prejavu sympatií smeje: „Prídem jej zaspievať na pohreb,“ ironicky poznamenal, keď sme sa ho na Miroslavu opýtali, a vzápätí dodal: „Slovenskú popmusic netreba brať tak vážne.“

Vystrašená:

Mirku Budajovú sa nám podarilo vypátrať v istom diakonickom zariadení v Bratislave, kde upratuje. Mladé nenápadné žieňa, ktoré sa s Haberom nikdy osobne nestretlo a obdivuje ho ani nie desať rokov, naživo nepôsobilo tak náruživo, práve naopak, všetka guráž z internetu bola zrazu preč. Na tému Paľo Habera sa odmietla baviť.
Prostredníctvom e-mailu však dala o sebe hneď vedieť. „A myslíte si, že by som to spravila, že zomriem? Veď sú aj horšie veci. To som len tak povedala, aby tam bol, keď tam sto rokov nie je. Ja sa nechcem za žiadnu cenu medializovať. Ani za milión korún. Ani za svet,“ odkázalo nám jednoduché dievča. Iná fanúšička Teamu, ktorá skupine vyrába už takmer dvadsať rokov kroniku, pozná Mirkine spôsoby dôverne. „Preháňa to. Určite,“ pripustila Jana Vrábelová.
Fanúšikov si drží od tela: Len nedávno sa Paľo Habera v priamom prenose chválil, ako mal vždy po koncertoch v šatni plno báb. Tým, čo sa nedostali do jeho tesnej blízkosti, z toho zrejme občas preskočilo. „Asi dva dni stála pred mojím domom jedna baba. Museli ju prísť zobrať policajti, pretože to bolo nebezpečné už aj pre ňu,“ nevie sa z nepríjemného zážitku spamätať Habera ešte ani dnes.
Fanúšikovia si aj preto museli za tie roky zvyknúť na fakt, že si od nich spevák udržiava odstup. Autogramiády po koncertoch, ktoré sú u iných interpretov bežné, napríklad vôbec nerobí. A tým, že si priaznivcov drží od tela, sa netají. „Ja ich mám rád, sú to tí, pre ktorých robíme hudbu, ale niekde sa brána aj zatvára.“ Nie všetci to však, zdá sa, chápu.
   

Nezabudnuteľný večer s Teamom

30.04.2008 21:58 - BRATISLAVA
Ručičky hodiniek ešte neukazovali ani 19:00, keď na pódium v Sibamac Aréne Národného tenisového centra (NTC) prišla rocková formácia No Gravity.
Tá bola predkapelou kapely Team, ktorá mala v Bratislave ukončiť slovenskú časť Best of tour 2008. Chlapci oblečení kompletne v čiernom, potešili najmä fanúšikov s metalovým cítením, ktorí nepohrdnú ani tvrdšou hudobnou produkciou.

Ich asi polhodinový program bol, ako uviedol spevák, primárne určený na rozohriatie aparatúry. Napriek tomu No Gravity nesklamali a zhromažďujúcim sa priaznivcom Teamu ponúkli solídne vystúpenie, ktoré obsahovalo aj hity Sorry a Stanem sa.

Druhý predskokan

Po tejto bratislavskej skupine sa k slovu dostal druhý predskokan, víťaz druhej série súťaže Slovensko hľadá SuperStar, Peter Cmorik. Autor dvoch štúdiových nahrávok odštartoval svoje predstavenie skladbou Čakáme z albumu Nádherný deň, po ktorej nasledovali napríklad hity Nemusíš sa báť, či Me & You. Mladý hudobník sa takmer od začiatku svojej muzikantskej kariéry obklopil skvelými inštrumentalistami Marcelom Buntajom, Jurajom Tatárom, Martinom Gašparom a Jurajom Kupcom a ich zohratosť bola citeľná aj na utorňajšom koncerte.

Azda najväčší potlesk sa Cmorikovi ušiel po aktuálnom hite Čo to znamená. Svoje hlasivky si po prvý raz vyskúšali aj Bratislavčania, ktorí 28-ročnému spevákovi vokálne vypomohli pri ďalšej piesni Dážď. Singel Mám pocit definitívne ukončil koncert možného nástupcu Paľa Haberu, ten je ale len jeden a práve na neho v tom čase netrpezlivo čakala vypredaná Sibamac Aréna.

Záverečný koncert turné Teamu

Team striedal od začiatku rýchle piesne s pomalšími a staršie skladby s novšími. Po krátkom príhovore v úvode odznel hit Nemám čo stratiť nasledovaný klasikou S tebou aj bez teba. Verné publikum poznalo mnohé piesne takmer naspamäť a aj tento fakt len umocnil atmosféru záverečného koncertu slovenskej časti turné skupiny, ktorá je trojnásobným držiteľom Zlatého slávika.

Oslava dvadsiatich rokov na scéne sa nemohla v žiadnom prípade zaobísť bez „slaďáku“ Severanka. V závere tejto balady z roku 1990 sa pred pódiom odohrala nádherná šou, ktorá sa na vystúpeniach domácich skupín v našej krajine len tak nevidí. Najnovšou piesňou, ktorú Paľo Habera a spol. zahrali v „entécečku“, bol druhý singel z ostatného albumu Team 11 s názvom Miesto (Kde spávajú vtáci).

Ešte v prvej polovici koncertu sa k slovu dostali aj akustické nástroje, počas unplugged kola zazneli pomalšie piesne demonštrujúcu inštrumentálnu silu skupiny. Hlasy niekoľkotisícového davu sa podieľali na romantickej skladbe Láska, necestuj tým vlakom, rovnako ako na nesmrteľnom hite Držím Ti miesto. Práve táto dvojica pesničiek ukončila vyše 90-minútové predstavenie kapely Paľa Haberu.

Nezabudnuteľný večer

Po symbolickom odchode Teamu z pódia ale všetci prítomní vedeli, že koncert sa skončí až vtedy, keď v Sibamac Aréne odznejú posledné dve klasiky. Nezabudnuteľný večer v spoločnosti skupiny, ktorá písala dejiny slovenskej hudby, sa skončil skladbami Reklama na ticho a Kým ťa mám krátko po desiatej hodine večer.